|
O DÔLEŽITOSTI SPRÁVNEHO
ROZHODOVANIA
(Prerozprávaná indiánska legenda)
Kedysi dávno jeden mladý Indián odišiel do samoty Skalistých vrchov, aby sa
pripravil na skúšky mužnosti. Keď prechádzal cez krásne údolie plné
vysokých sekvojí a rozmanitých kvetov, rozhodol sa, že to je najvhodnejšie
miesto na jeho duševnú prípravu.
Našiel si pohodlné miestečko pod košatým stromom.
Tam sa v tichosti postil a rozjímal po tri dni v takej hĺbke,
že stratil vedomie svojho okolia. Na konci tretieho dňa, keď sa preberal z hĺbky
rozjímania, jeho pozornosť upútal snehom pokrytý vysoký vrch.
Povedal si: - Zajtra si na tomto vrchu vyskúšam svoju
telesnú zdatnosť.
Ráno si obliekol košeľu z kože mladého bizóna,
cez plece si prehodil teplú prikrývku a dal sa na chlapský výstup. Bol
to dlhý a namáhavý výstup.
Keď konečne dosiahol vrchol, nadchol sa svojím výkonom.
Neobyčajný rozhľad po celej krajine mu dal pocit, že je na vrchole sveta. Cítil
sa mužne a víťazne. Prsia sa mu nadúvali pýchou. Keď sa vráti naspäť
do osady, rozpovie o tomto výkone náčelníkovi i dievčatám.
Ako sa tak sebou nadchýnal, zrazu počul známy štrkotavý
zvuk. Pozrel sa k nohám a tam sa plazí had štrkáč.
Skôr ako mohol uskočiť, had prehovoril ľudským hlasom:
- Mrznem,
hladujem, umieram tu. Schovaj ma pod košeľu, zohrej ma a odnes do
údolia, tam je teplejšie. Mladík sa bráni:
- Oj, nie!
Pred tebou ma každý varoval. Každý vie, čo si ty za zloducha.
Zdvihnem ťa a ty ma smrteľne pohryzneš.
- Ale nie,
zaliečal sa mu had. – Nič ti neurobím. Veď vidíš, v akom som
stave. Keď mi urobíš tú službu, dobre sa ti odmením.
Mladík váhal a vyhováral sa. Had ho znova presviedčal, že on veru nie
je obyčajný had, že tie krásne pruhy na chrbte to dosvedčujú.
Mladík nakoniec hadovi uveril. Dal si ho pod košeľu
a vzal ho dole do zeleného údolia. Tam ho položil do teplej trávy a povedal
mu:
- Urobil
som, ako si chcel. Teraz sa mi odmeň.
Had sa najprv krútil a vykrúcal, potom sa zrazu vzopäl a pohryzol
mladého Indiána do nohy.
Mladík zvýskol od bolesti aj od prekvapenia:
- Veď si
mi sľúbil odmenu!
Ako sa had rýchlo plazil do húštiny, ešte zasipel:
- Ale veď
si dobre vedel kto som keď si ma zodvihol... !
š
|
