IV. VÍŤAZ

GEN. Dr. M. R. ŠTEFÁNIK:

JA SA PREBIJEM,
LEBO SA PREBIŤ CHCEM!

STRANA 9

STRANA 11


VYTRVALOSŤ MA PRIVEDIE K VÍŤAZSTVU

     Tento ďalší základný princíp trvalo zakotvím do svojho podvedomia.
Tento dôležitý princíp ma bude riadiť pri každej mojej činnosti.
     Je známy psychologický experiment s potkanom, ktorého vedci najprv vyhladovali a potom ho vložili do komplikovaného bludiska. Na druhý koniec bludiska položili voňavú potravu. Len čo potkan zaňuchal potravu, začal hľadať cestu, aby sa k nej dostal. Potkan blúdil v mnohých uličkách. Väčšina uličiek bola slepá, neviedla ho k cieľu. Len čo však zistil, že ulička ho nevedie k cieľu, hneď sa otočil a utekal do ďalšej a ďalšej. Potkan po mnohonásobnom sklamaní sa konečne dostal k cieľu. Hneď sa vrhol na žrádlo. Zaslúžil si ho!
     Ak by sa bol vzdal po dvoch-troch neúspechoch, ak by si sklamaný na pol ceste sadol a začal nariekať nad svojím ťažkým životom, nikdy by sa nenažral. Ale potkan behal, hľadal, skúšal, namáhal sa, spotreboval veľa energie, ale nedal sa odradiť, nevzdal sa (pracoval usilovne!).
     POTKAN VYTRVAL A ZVÍŤAZIL.
Obyčajný potkan. Obyčajné hoviadko. Ale aká veľká inšpirácia a poučenie!
Chlapče, dievča, ak sa chceš najesť, ak chceš dosiahnuť svoj cieľ, nikdy sa nevzdávaj. Vytrvaj!
Keď potkan vie vytrvať a zvíťaziť, napriek komplikovanému bludisku, ja, človek, musím vytrvať a zvíťaziť i keby mi život pripravil stonásobne ťažšie bludisko!
     Môj cieľ, dosiahnuť kvalitný život, je ďaleko viac ako iba rozvoniavajúca potrava!
     Vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

     Výrok slávneho vynálezcu Thomasa A. Edisona, ktorý ľudstvo obohatil o vyše tisíc patentov, držím si v pamäti: Úspech je deväťdesiat percent roboty v pote tváre a desať percent inšpirácie. On a jeho skupina výskumníkov sa najprv potili pri päťtisíc experimentoch, až potom vynašli praktickú žiarovku.
     Generál George Washington, veliteľ ľudovej, revolučnej oslobodeneckej milície musel najprv prehrať väčšinu bitiek s dobre vycvičenými britskými vojskami, aby nakoniec vyhral vojnu. Vydržal prehry, vydržal zrady, vydržal politické útoky od vlastných. Ale vytrval vo svojej viere v správnu vec. Vytrval a základy najprosperujúcejšej a najmocnejšej slobodnej krajiny boli položené. Niet pochýb, že USA každý rešpektuje. Či ich miluje, alebo nenávidí. Ich spoločensko-politický systém museli reparovať iba raz, v Občianskej vojne 1861-64.
     AJ SLOVENSKO JE VYNIKAJÚCI PRÍKLAD VÍŤAZSTVA VYTRVALOSTI. Slovenskí patrioti sa snažili vydobyť štátnu samostatnosť pre svoj národ od roku 1848, počnúc štúrovskou národnou revolúciou. Vystriedalo sa niekoľko generácií, kým Slovensko dosiahlo vlastnú štátnosť. Tragicky vlastnú štátnosť stratilo a znova ju slovenskí patrioti museli vydobýjať. Koľko potu a krvi najlepší synovia a dcéry mnohých generácií národa museli vyliať?! Koľko práce, modlitieb, sĺz, koľko sklamaní, koľko osobných, peňažných a majetkových obetí museli Slováci doma a za hranicami priniesť! Kto to dokáže spočítať? Koľko bojov museli zviesť so silnými zahraničnými i domácimi nepriateľmi! Koľko slovenských vlastencov muselo opustiť domovy, utekať za hranice pred neľútostnými nepriateľmi! A koľko ráz boli slovenskí patrioti zradení, väznení, trýznení a zabíjaní, obyčajne vlastnými ľuďmi v cudzích službách!
     Po bojoch mnohých generácií, po mnohých prehratých bitkách, národ konečne slávil úspech. Po tisíc rokoch národnej poroby...!
     SLOVENSKÝ NÁROD VYTRVAL A DOSIAHOL SVOJ CIEĽ!
Veľké, slávne historické víťazstvo: samostatný, slobodný, demokratický štát. Konečne dôstojné medzinárodné postavenie zázračne vytrvalého národa!
A Európa, vďaka Bohu, bez stalinov a hitlerov!
     Vytrvalosť nás priviedla k víťazstvu!

     Vždy tak bolo aj bude v dejinách ľudstva: úspechom sú odmeňovaní iba usilovní a vytrvalí. Morálni, obetaví, vynachádzaví, usilovní a vytrvalí ťahajú vždy ľudskú spoločnosť dopredu. Motiváciou týchto ľudí je láska k Bohu a pravde, silná viera a spaľujúca túžba po víťazstve spravodlivosti. Ich cieľ je vyššie dobro pre národ, pre ľudstvo. Niekto múdry odhadol, že takýchto silných, prirodzených vodcov žije v ľudstve iba asi päť percent. Ja chcem byť jedným z tých päť percent.
     Aký je ideálny cieľ?
Ideál, ideálny cieľ je taký, ktorý bude pre mňa aj chlebíček, aj koníček. Aj peniaze, aj radosť a morálne zadosťučinenie.
IDEÁLNY CIEĽ JE TAKÝ, KTORÝ MÔŽEM OBJAŤ CELOU SVOJOU BYTOSŤOU.
A taký cieľ musí byť realistický. Radšej menší ako nesplnený.
     Dobrými príkladmi sú generál Dr. M. R. Štefánik, vedec, diplomat, a kanadsko-slovenský priemyselník Štefan Román, prvý predseda Svetového kongresu Slovákov, bojovníci za slobodu Slovenska. Obaja objali svoje životné ciele ich celou vysoko morálnou bytosťou.
     Slovensko priviedli do nezávislosti ľudia vysokých morálnych kvalít.
     Cieľ slovensko-amerického astronauta Eugena Čerňana - let na Mesiac - bol tiež takým cieľom. Povedal, že to bola aj jeho práca, aj jeho koníček. Títo príkladne úspešní ľudia vložili do toho celé srdce. Keď sa pozrieme do histórie, nájdeme v nej veľa takých príkladov. Všetci úspešní ľudia, či astronaut, umelec, učiteľ, kňaz, rodič, vynálezca, remeselník, športovec, či politik, milujú svoju prácu, svoje ciele, celou svojou bytosťou. A všetkých charakterizuje silné predsavzatie: nevzdať sa, prebiť sa, bojovať, vytrvať až do víťazného konca.
     KAŽDÝ VÍŤAZ JE AUTOMATICKY POVAŽOVANÝ ZA VODCU.
     Vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

     Skôr ako sa vydám na akúkoľvek cestu, musím najprv poznať cieľ cesty. Musím vedieť, KDE chcem ísť, až potom premýšľam AKO sa tam dostanem.
Teda musím si najprv úplne ujasniť môj koncept a potom vypracujem detaily.
Tak ako maliar najprv má iba myšlienku, predstavu, koncept, čo chce namaľovať, až potom uvažuje aké veľké plátno má použiť. Potom si zhromaždí farby, štetce, špachtle. Až keď má všetko premyslené a pripravené, začne maľovať obraz do najmenších maličkostí, do najmenších farebných odtieňov. Tak ako staviteľ. Najprv predstava, potom plán, až potom základy a tehličku na tehličku.
     NAJPRV SI MUSÍM URČIŤ CIEĽ. Kto chcem byť, čím chcem byť, čo chcem vykonať, čo chcem dokázať? KDE chcem byť o rok, o päť, o desať rokov, na konci svojho života? Keď už mám cieľ, potom si na papieri vypracujem dobre premyslený, pevný, ale v detailoch pružný plán. Do toho plánu si zaznačím dátumy a činnosť čo musím urobiť každý deň, týždeň, mesiac, aby som postupoval systematicky dopredu. Takto rozpracovaný plán mi pomôže nájsť najkratšiu cestu AKO sa dostanem k svojmu cieľu.
     Okrem najkratšej cesty, spôsobu, si musím vypracovať aj alternatívnu cestu. Čo ak na hlavnej ceste narazím na nepredvídané prekážky? Každý dobrý plán počíta s prípadnými prekážkami a obchádzkami. Taký je život, taká je skutočnosť.
Ak bude jedna cesta zatarasená, podarí sa prejsť inou. Plán s dátumami, kedy a čo urobím, je harmonogram, kalendár mojej práce.
Bude to aj môj denník úspechov, v ktorom si odfajkujem čo som už urobil a pripomeniem čo ešte musím urobiť.
     Hlavný cieľ, projekt, je rozdelený na menšie, ľahšie splniteľné projekty, cieliky. Každý hlavný cieľ sa skladá z malých cielikov. Tak ako veľká mozaika sa skladá z početných malých kúsočkov. Každý deň budem do veľkej mozaiky svojho cieľa prikladať kamienok ku kamienku a budem sa tešiť z každého priloženého kamienka.
     Spĺňanie drobných projektov, cielikov je nenamáhavý spôsob dosahovania hlavného cieľa. Takéto napredovanie robí plán príťažlivým, dosahovanie cieľa stane sa veľmi zaujímavou hrou. S úsmevom si odfajkujem všetky splnené cieliky, až príde veľký a radostný deň naplnenia môjho veľkého cieľa...
     Stratégia vždy zostáva, ale taktika sa môže meniť podľa momentálnych okolností.
     Je to aj postupné budovanie môjho sebavedomia.

     CELÝ PECEŇ CHLEBA NEMÔŽEM PREHLTNÚŤ NARAZ. I keď som ako hladný, musím z neho ukrajovať po krajíčkoch. Ale kúsok po kúsku, časom a organizovane, zjedol som celý peceň - dosiahol som svoj cieľ.
Veľmi dôležité je rozvrhnúť si čas. Môžem venovať svojmu cieľu aspoň dve-tri hodiny denne? Viac? Menej? Koľko? Je to ako výstup horolezcov na vysoký horský štít. Výstup musia mať rozpočítaný na hodiny, ba minúty. Až na kroky.
A potom, keď každý vie čo má robiť do detailu, dajú sa krok za krokom, nezadržateľne dopredu, ku konečnému cieľu, až na štít.
Kalendár práce je veľmi dôležitý. Lebo každý pohľad do kalendára, každý splnený cielik mi robí radosť, získavam skúsenosti, každý krok ma posunuje dopredu.
MOJA HRDOSŤ A ŠŤASTIE BUDÚ NARASTAŤ.
     Niektorí pútnici sa vzdávajú na pol ceste. Chcú prehltnúť celý peceň naraz. Chcú dosiahnuť svoj veľký cieľ skokom, hneď, netrpezlivo, s minimálnou prípravou, štúdiom a prácou. Väčšina cintorínov je naplnených takými ľuďmi.
     Začiatkom šesťdesiatych rokov mal som jedného priateľa v Bratislave, ktorý stále sníval o odchode do Ameriky a aký veľký business tam on urobí. Keď som ho po oslobodení Slovenska znova stretol neoholeného a neostrihaného v Bratislave a opýtal sa na jeho sen, odpovedal mi, že ešte nezvládol anglický jazyk...
     Mne sú dobrým príkladom slovenskí horolezci. Na vrcholy Himalájí nevyskočili naraz. Dosiahli ich premyslene a postupne. A to tvrdým tréningom a inteligentnou psychickou prípravou. Systematickým výstupom, krok za krokom, za neuveriteľne tvrdých podmienok, vytrvalo stúpali do vytúžených výšin. Až prišla hodina, keď stáli na vrchole sveta. A zrazu svet ležal pod ich nohami...
     Vytrvalým, trpezlivým a usilovným sa vypĺňajú túžby.
     Vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

     PREDSTAVIVOSŤ JE ZÁKLADNÝ NÁSTROJ POKROKU ĽUDSTVA.
     Bude aj mojím základným nástrojom. Každý cieľ, každý čin, každý nástroj, každá stavba, každé lietadlo, každá raketa do vesmíru, každý úspech, kedykoľvek a kdekoľvek na zemi, narodí sa najprv ako neviditeľná myšlienka, ako fantázia, ako predstava v mozgu niekoho mysliaceho a odvážneho, až potom sa môže previesť do plánu a do skutočnosti. Myšlienka, predstava sa prácou zmaterializuje. Snívanie, obrazotvornosť, predstavivosť, imaginácia sú nesmierne dôležité nástroje na dosahovanie úspechov jednotlivcov i národov. Ak národ nemá dosť ľudí, ktorí majú originálne myslenie, vlastný koncept života, vlastnú kultúru, ktorí vedia odvážne snívať o budúcnosti, o nových veciach a systémoch, taký národ intelektuálne i materiálne zaostáva.
Ak spoločnosť trestá, vysmieva sa, neposmeľuje a neodmeňuje ľudí, ktorí vedia snívať, predstavovať si nové, neobyčajné, odvážne, krásne, užitočné i momentálne neužitočné, taká spoločnosť sa plahočí v duchovnej malosti, v prízemnosti i v materiálnej biede. Taká spoločnosť vyjde na opicu.
Spravidla otročí cudzím, ktorí sú slobodní snívať a majú vyspelejšiu predstavivosť. Sloboda, zodpovedná sloboda snívať, je prvou podmienkou rozvoja človeka. Neslobodné spoločnosti obyčajne umierajú na vlastnú obmedzenosť.
     Slobodná predstavivosť, snívanie sú nesmierne potrebné pre normálny vývin človeka. Filozofiu a tvorbu slobodných Atén obdivujeme i dnes, ale čo zostalo po neslobodnej, militantnej Sparte?

NEDOSTATOK POTRAVY KRIVÍ TELO, NEDOSTATOK SLOBODY KRIVÍ DUCHA.
     Národy, ktoré slobodne veria v jedného neviditeľného Boha a Jeho spravodlivé zákony, sú duchovne i materiálne najvyspelejšie.
     Jeden praktický dôvod je ten, že neviditeľnosť Boha núti veriacich premýšľať o Bohu a tak si rozvíjať svoju predstavivosť. VŠETKO, ČO SI ČLOVEK DOKÁŽE PREDSTAVIŤ, DOKÁŽE AJ UROBIŤ.
     Boh, tvorca vesmíru, ma stvoril podľa svojej predstavy, podľa svojho obrazu, do všetkých inteligenčných dôsledkov. Začiatkom dvadsiateho storočia iba niekoľko ľudí na našej planéte si vedelo predstaviť let telesa ťažšieho ako vzduch. Nehovoriac už o letoch do vesmíru. Obmedzení ľudia, a taká bola väčšina, sa tým s dobrou fantáziou obyčajne vysmievali a považovali ich za bláznov. Tak pár ”bláznov”, skutočných myšlienkových vodcov, je schopných zmeniť technológiu i politické myslenie na celej planéte.
     Ak chcem byť úspešný, vyspelý, nikdy sa nesmiem nechať ovplyvniť primitívnymi vysmievačmi, ľuďmi bez schopnosti slobodne snívať, bez predstavivosti, bez obrazotvornosti. Moja fantázia, moje sny, musia vždy bežať nehatene a nikomu nedovolím ich zastaviť.
NIKOMU NEDOVOLÍM VZIAT TOTO MOJE ĽUDSKÉ PRÁVO!
     Vedomie tohto práva mi pomôže prekonať bariéry minulosti v mojom podvedomí.
     Vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

     Moju predstavivosť a vytrvalosť si budem trénovať a bude zo mňa nový Kolumbus. A tak ako vynikajúci atlét pred olympiádou vždy sa budem vidieť na stupienku víťazov. Nikdy nie ako slaboch alebo ako divák, ale vždy ako víťaz. Kedykoľvek budem premýšľať o svojej budúcnosti, vždy sa budem vidieť už vo svojom cieli. V mojich žilách prúdi zdravá agresivita a silná túžba po víťazstvách.
     NIE SOM OVCA, KTORÁ UTEKÁ PRED KAŽDÝM PSOM. Nie som krava, aby ma niekto stále dojil, alebo poslal na bitúnok. Nenechám sa využívať ako hus, ktorú pravidelne niekto ošklbe o jej vlastné perie.
     Sú ľudia, ktorí sa profesionálne sťažujú a nariekajú na ťažký život, ale prstom nepohnú na svoje zlepšenie. Tí majú strach žiť ľudsky dôstojný, samostatný a slobodný život. Tí sa boja i vlastnej predstavy o bohatom živote.
     Ak by sa prestali báť, ak by odmietli byť otrokmi najväčšieho nepriateľa ľudstva - strachu - prestali by nariekať. Začali by pestovať v sebe dobré, odvážne, pozitívne, zdravé myšlienky a návyky. Aj tým ponúkam tieto myšlienky.
     MYŠLIENKY MAJÚ VEĽKÚ MOC. Môžu človeka pozdvihnúť, zlepšiť, oslobodiť, urobiť veľkým, alebo ho môžu zraniť, zotročiť, zraziť na kolená, do duchovnej a teda i materiálnej biedy.
     MATERIÁLNA CHUDOBA SA ZAČÍNA DUCHOVNOU CHUDOBOU.
     Budem pestovať iba veľké, pozitívne a činorodé myšlienky.
     A vytrvám, kým nezvíťazím.

     Veľké ceny sa dávajú na konci pretekov. A ja budem jeden z odmenených. Nikdy nebudem nikoho za nijakých okolností podceňovať.
     PREDOVŠETKÝM NEBUDEM PODCEŇOVAŤ SEBA. Ak som slobodný, tak som sám sebe manažérom. V prvom rade dirigujem seba. Či nie? Je to dobrá príprava na väčšie pozície, na vodcovstvo. Ak viem úspešne riadiť seba, ak konám zodpovedne, každý to uvidí a každý uzná moje schopnosti a dobrý charakter.
     Dobrý sebamanažment je začiatok víťazstva vo veľkých pretekoch života.
     Iba vševediaci Boh vie, akú dráhu musím prebehnúť, koľko brodov prebrodiť, koľko prekážok prekonať a koľko ráz sa zdvihnúť z blata neúspechu, kým dosiahnem svoj cieľ.
     Neinšpirovaní ľudia a ľudia slabej viery považujú chôdzu, prácu, tréning, vyjednávanie, štúdium, očistu duše za ťažkosti života. Pre mňa sú to všetko radostné výzvy do boja o lepšiu budúcnosť. Pre mňa sú to kroky dopredu.
Je to približovanie sa k môjmu cieľu.
     Ako Feidipides z maratónskeho poľa budem bežať cez všetky prekážky vytrvalo aby som mohol oznámiť svetu svoje víťazstvo.
     Vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

     Prácu každého dňa budem považovať za seknutie šabľou do môjho veľkého nepriateľa: nečinnosti. Lebo ja odmietam kráčať po tejto krásnej a bohatej planéte ako leňochod. Chcem bežať ako leopard. V mojom srdci a mozgu nie je viac zakódovaná lenivosť a neúspech.
Sú v nich zakódované usilovnosť, víťazstvá a úspechy celej ľudskej civilizácie.
     NEBUDEM OTROKOM NEČINNOSTI.
     Tam, kde priemerní prejdú kilometer, ja prejdem dva. Tam, kde priemerní budú podriemkávať, ja budem bdieť. Tam, kde priemerní budú nečinne hniť, ja budem užitočne konať.
     Viem, že vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

     Kto chcem byť? Čím chcem byť? Kde chcem byť? O deň, o týždeň, o rok, o dvadsať rokov. Chcem žiť ako živočích, alebo ako Človek? Ako si ma moji potomkovia, budúce generácie budú pamätať? Čo som pre seba a pre nich urobil, vybudoval, zlepšil, vynašiel? Pomohol som im k slobode? Pomohol som im z biedy? Pomohol som im k samostatnému životu? Pomohol som im z nemorálneho života? Pozdvihol som ich k vyššej ľudskej dôstojnosti?
Konal som, keď som mal konať, alebo som zbabelo sedel v závetrí?
     Budú mi na hrob sadiť kvety, alebo mi hrob zarastie bodľačím?
     Zostanú po mne paláce múdrosti a vzdelávania, školy, chrámy, kvitnúce sady, alebo padajúce búdy, špina, morálna a materiálna pustatina?

     ČI NIE KAŽDÝ ZAČIATOK JE ŤAŽKÝ? Či neboli ťažké moje prvé detské kroky? Moja prvá veľká lyžica? Či nebola ťažká moja prvá čítanka? Niekto povie, že vtedy som mal prirodzený optimizmus dieťaťa. Ale veď nám Ježiš Kristus radí, priamo káže, aby sme dušu mali otvorenú ako deti po celý život!
Preto každú dobrú radu vždy privítam a takto pozdravím: Vitaj! Čakal som na teba.
Otvorenú dušu ako dieťa...
     Nevzdal som sa ako dieťa a teraz, keď som silný a dospelý, mal by som sa vzdať svojho práva a povinnosti na kvalitný, krásny, bohatý život?!
Energiu, zápal ako dieťa! Ozaj, nie vek, môj duch ma pozdvihuje!
     Vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

     NA MŇA ČAKAJÚ NOVÉ SNY A NOVÉ ÚSPECHY.
     Ťažkosti. Každú ťažkosť, ktorá by ma chcela prigniaviť k zemi, premením na osoh. Riešením, procesom premenenia ťažkosti na užitočnú lekciu, na duševný úžitok, človek rastie, vyspieva. Musím predsa poznať hlad, aby som mohol oceniť potravu. Musím poznať zlo, aby som mohol oceniť dobro. Musím poznať tmu, aby som mohol oceniť svetlo. Musím poznať neúspechy, aby som mohol vychutnať sladkosť úspechov. Musím poznať zlodejov, aby som vedel oceniť čestných.
Syn Boha musel najprv trpieť a umrieť, aby potom vstal z mŕtvych a tak zvíťazil nad hriechom a smrťou.
A stal sa naveky Víťazom. On je mojím najlepším Učiteľom.
     A úspechy? Zo všetkých úspechov sa teším. Hrdosťou sa mi nadchýna srdce. Mám na to plné právo. Ale včerajšie úspechy ma nikdy neuložia k trvalému spánku. Zaspať na vavrínoch je spôsob slabých.
Každý deň vítam v očakávaní najlepšieho, lebo už poznám ďalší z veľkých princípov úspechu:
     Vytrvalosť ma privedie k víťazstvu.

š


STRANA 9

STRANA 11